Pred 160 rokmi sa narodil Rudolf Steiner, zakladateľ antropozofie

Rudolf Steiner sa narodil 25. februára 1861 v chorvátskej obci Donji Kraljevec, ktorá v tom čase bola súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Po dvoch rokoch sa rodina presťahovala do rakúskeho Pottschachu, kde sa narodili aj jeho mladší súrodenci - sestra a brat. Pre prácu otca, železničného telegrafista, sa rodina opäť presťahovala do rakúskeho Neudörflu, bližšie k Viedni. Vo Viedni mladý Steiner študoval na reálnom gymnáziu, zaujímal sa o deskriptívnu geometriu, matematiku, ale aj o umenie či myslenie nemeckého filozofa Immanuela Kanta.

V roku 1879 začal študovať na viedenskej Vysokej škole technickej, ale aj napriek technickému zameraniu štúdia, sa neprestával zaujímať o duchovný rozmer života. Tento jeho záujme bol podľa legendy ovplyvnený jeho údajným mystickým zážitkom, ktorý zažil, keď mal osem rokov.

Vo Viedni sa stretával s umelcami, ale aj ľuďmi hlásiacimi s k rôznym podobám náboženstva a diskutoval s nimi o teológii, Kristovi, ale aj reinkarnácii. Počas vysokoškolského štúdia navštevoval aj prednášky z filozofie či psychológie. Zoznámil sa s hypnózou i liečbou hysterických stavov. Viedeň ako jedno z centier európskej hudby umožnila Steinerovi preniknúť aj do tejto oblasti ľudskej tvorivosti.

Počas viedenského pobytu sa zoznámil s dvoma pre neho významnými ľuďmi. S bylinkárom Felixom Koguzkom, ktorý ho údajne zasvätil ešte hlbšie do tajov nadzmyslového sveta. Totožnosť druhého muža, dôležitého pre jeho život, nie je známa. Sám Steiner o ňom hovoril ako o majstrovi, ktorého považoval za svojho spirituálneho učiteľa.

Univerzitný profesor Karl Julis Schröer (1825-1900) ho zase priviedol k dielu Johanna Wolfganga Goetheho, ktorého mu ukázal nielen ako umelca, ale aj ako vedca. Pod vplyvom Schröera sa Steiner stal aj hlavným editorom vydania Goetheho súborného diela. Svoje znalosti o Goetheho myslení zhrnul aj v spise Grundlinien einer Erkenntnistheorie des Goetheschen Weltanschauung (Základné línie teórie poznania Goetheho svetonázoru, 1886).

Koncom 80. rokov 19. storočia Steiner dosiahol aj doktorát z filozofie na univerzite v Rostocku a pracoval na svojom filozofickom svetonázore - antropozofii. Zaujímal sa aj o problém ľudskej slobody. V roku 1893 vydal jedno zo svojich zásadných diel Philosophie der Freiheit (Filozofia slobody).

Záujem o spirituálne otázky priviedol Steinera v roku 1900 medzi ľudí, ktorí patrili do okruhu Teozofickej spoločnosti založenej v 19. storočí Helenou Blavatskou (1831-1891). Prednášal o spirituálnych aspektoch v diele Friedricha Nietzscheho a Goetheho. Prednášky mali úspech a v rokoch 1901 a 1902 mal ďalšie legendárne prednášky na tému mystika a novoveké dejiny či mystika a kresťanský stredovek.

Steiner sa neskôr s Teozofickou spoločnosťou rozišiel, pretože sa príliš prikláňala k indickým učeniam. Ešte hlbšie rozpracoval vlastnú teóriu - antropozofiu, ktorá bola zjednodušene povedané syntézou spirituálnych poznatkov, poznatkov prírodných vied, kresťanstva a umelecko-tvorivého elementu osobnosti človeka.

V roku 1912 založil Antropozofickú spoločnosť, ktorej cieľom bol aj rozvoj skrytých schopností človeka a zbavenie sa závislosti od zmyslového vnímania.

V roku 1919 sformuloval základy tzv. waldorfského spôsobu vzdelávania, ktoré kladie dôraz nielen na nadobudnutie vedomostí, ale aj na sociálnu spravodlivosť, spoluprácu medzi žiakmi a duchovný rozmer života. V tom istom roku otvoril v Stuttgarte prvú školu tohto typu (pomenovanie získala podľa toho, že bola pôvobne určená pre deti robotníkov zamestnaných v miestnej továrni Waldorf). Podľa odhadov dnes existuje na celom svete cca 900 waldorfských škôl a 2000 materských škôl tohto typu.

Rudolf Steiner zomrel 30. marca 1925 vo švajčiarskom Dornachu.